TEMPUS FUGIT. PREMENY STUPAVY, časť 24/24
“Obec Stupava je finančne slabá” – takéto vyjadrenie bolo často počuť od predstaviteľov obce Stupava v medzivojnovom období. Veľa sa toho za uplynulých 90 rokov nezmenilo. Rovnako trpká realita pretrváva dodnes, mesto nemá dostatok vlastných finančných zdrojov na riešenie najpálčivejších problémov.
Aj v minulosti – rovnako ako dnes – trápil rozrastajúcu sa Stupavu nedostatok vhodných priestorov pre školské vyučovanie. Meštianska škola v Stupave sídlila v nevyhovujúcich priestoroch domu na Kalvárskej ulici, ktorý mala obec v prenájme od grófa Ľudovíta Károlyiho. Neustále pribúdali sťažnosti na stiesnené pomery v škole, vlhkosť, či zanedbaný školský inventár. Obec si preto musela prenajímať na školské vyučovanie ďalšie priestory v Stupave. Situácia sa stávala neúnosnou.
V roku 1932 bola zriadená komisia pre výstavbu meštianskej školy, jej členovia hľadali vhodný pozemok pre novostavbu. Návrhov na umiestnenie školy a jej veľkosť bolo viacero. Podľa niektorých sa mala postaviť veľká budova, kde bude aj obecná škola. Ďalším návrhom bolo, aby v novej veľkej budove sídlila ešte aj četnícka stanica, nakoľko aj tá sa tiesnila v nevyhovujúcich prenajatých priestoroch. Návrhov na lokáciu stavby meštianky bolo viacero, ani jeden z nich však nebol ideálny.
Obec nemala ani len vhodné vlastné pozemky, ani peniaze na ich vykúpenie. Podľa jedných mala meštianka stáť na mieste dnešných potravín Horn na Marcheggskej ulici. Návrh bol zamietnutý, vraj je tam z neďalekého Veľkého majera “veľký zápach z hnojišťa a zo žumpy”, čo nie je pre deti vhodné. Iným návrhom bolo zbúranie starej meštianky na Kalvárskej ulici, kde sa mala z časti aj na farskom pozemku postaviť nová škola. S týmto návrhom nesúhlasil vlastník. Pán gróf odkázal, nech si obec stavia na svojom pozemku. Ďalším z návrhov bolo postaviť školu na mieste dnešnej križovatky Školskej a Marianskej ulice. Ani tento návrh neprešiel. Vraj škola bude zastrčená a “nič by v diaľke nebolo vidno zo silnice”, toto zástupcovia obce nechceli pripustiť. Nechýbali ani názory, aby sa namiesto školy radšej postavil chudobinec.
Najlepším, aj keď nie finančne ideálnym, sa ukázalo riešenie postaviť školu na Hlavnej ulici. Tento variant si však vyžadoval okrem investícií na stavbu aj financie na vykúpenie súkromných domov a pozemkov. Stavba školy sa začala až v roku 1942, nerozhodnosťou členov obecného zastupiteľstva, zmenami politických režimov a vplyvom vojnových pomerov sa pôvodný rozpočet na stavbu školy značne zvýšil.
Financie na stavbu meštianky nakoniec z tretiny hradil štát, z tretiny okres a na poslednú tretinu mala prispieť obec Stupava spolu s obcami v školskom obvode: Mást, Záhorská Bystrica, Borinka a Marianka. Ani takto rozložené finančné záväzky nezabránili dlžobám. Finančné vyrovnanie so židovskými vlastníkmi pozemkov sa “vďaka” prijatým rasovým zákonom Slovenského štátu nekonalo. Vládni komisári okolitých obcí v školskom obvode sa celkovú dlžnú sumu presahujúcu 300 tisíc korún zaviazali splatiť do 15 rokov.
