TEMPUS FUGIT. PREMENY STUPAVY, časť 8/24
Železničná doprava mala celosvetovú premiéru v roku 1804, kedy sa uskutočnila krátka jazda prvého parného rušňa s piatimi vozňami. Počas nasledujúcich desaťročí nastal masívny rozmach železníc sprevádzaný technickým pokrokom. Do konca 19. storočia bola postavená základná železničná sieť aj na území dnešného Slovenska.
Stupava ležala geograficky mimo hlavných trás železníc. Svoje železničné spojenie so svetom získala trasou Devínske Jazero – Stupava až v roku 1891 sprevádzkovaním prípojky na existujúcu trať Devínska Nová Ves – Kúty – Skalica. Zachovaná staničná budova v popredí predstavuje typizovanú jednoposchodovú stavbu, v ktorej sa okrem služobného bytu prednostu stanice, nachádzali aj miestnosti pre administratívu a cestujúcu verejnosť. Železničné spojenie bolo pre Stupavu významné, okrem bežných cestujúcich ho využívala nielen správa Károlyiho veľkostatku, ale aj cementáreň, miestni obchodníci a pestovatelia zeleniny.
Železničná prípojka bola v prevádzke celé dvadsiate storočie, presnejšie 117 rokov. V roku 1967 bola zastavená parná preprava, v roku 1979 osobná doprava a nakoniec v roku 2008 bola rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií trať zrušená. V tridsiatych rokoch 20. storočia pôsobil na železničnej stanici prednosta Alois Hradil. Bol nielen nadšeným stupavským divadelným ochotníkom, ale aj vzorným prednostom. Jeho zásluhou stupavská železničná stanica údajne patrila k najkrajším v okolí. Historická snímka tieto dobové správy potvrdzuje. Okná budovy zdobili kvety v črepníkoch, lavičky tienili ozdobné kríky, priestor pred stanicou bol čistý a udržiavaný.
Milan Greguš
