Súčasnosť a budúcnosť mesta Stupava
Súčasnosť a budúcnosť
Stupava sa stala „dobrou adresou“, záujemcov o podnikanie a bývanie v ňom pribúda. Mesto sa rozširuje, voľné plochy zaberajú novostavby bytových a rodinných domov. Úmerne k tomu sa prehlbujú dlhodobo neriešené problémy. Ide najmä o dopravnú situáciu a kvalitnú občiansku vybavenosť. Tieto problémy patria k tým každodenným a je im venovaná veľká pozornosť zo strany zástupcov mesta a radových Stupavčanov. Je však zarážajúce ako málo je frekventovaná téma mestskej zelene, oddychových a rekreačných zón. Stupava má vynikajúcu geografickú polohu. Z východnej strany ju lemuje úpätie Malých Karpát, zo západu je otvorená k rieke Morave. Samotné mesto má viacero kultúrno - historických a prírodných magnetov. Alarmujúcim faktom zostáva, že tento potenciál sa nezhodnocuje a nerozvíja súbežne s pribúdajúcou zástavbou. Dnes už viac ako desaťtisícové mesto nemá žiadne účelovo vybudované oddychové zóny, kde by našli jeho obyvatelia miesto pre oddych, zábavu a kultúrne vyžitie. Pohľad na mapu mesta pritom priam ponúka tri posledné voľné plochy v centre mesta, vhodné na tieto účely: priestor bývalej železničnej stanice, areál tzv. malého parku (park v bezprostrednom okolí kaštieľa) a priestor pred kultúrnym domom zvaný Barónové.
Priestor bývalej železničnej stanice
Ide o pomerne veľkú plochu ohraničenú Železničnou ulicou, obytným areálom Zipava a bývalým skladom firmy Agrasol. Má výhodnú polohu v strede mesta a je rovnako dostupná pre obyvateľov Stupavy ako aj mestskej časti Mást. Atraktívnou súčasťou je historická stavba staničnej budovy z konca 19. storočia. Areál čaká a priam vyzýva na svoje znovuzrodenie. Dlhé desaťročia bol uzlovým bodom Stupavy a Mástu, tu sa stretávali, odchádzali a prichádzali jeho obyvatelia a hostia. Nezachovať a nevyužiť genius loci tohto miesta by bolo nenapraviteľnou chybou. Obnovou staničnej budovy, zachovaním dobových osvetľovacích lámp, parkovou úpravou, vybudovaním malého športového ihriska, osadením lavičiek a altánkov by chátrajúca a nevyužitá plocha opäť mohla spĺňať svoje dávne poslanie – spájať ľudí, starousadlíkov i tých nedávno prisťahovaných. Dobrým gestom pri architektonickom riešení by bolo využitie a zachovanie dispozície, pamiatok a znakov areálu bývalej železničnej stanice. Atrakciou by iste mohla byť aj inštalácia repliky historického vagónu, prípadne lokomotívy. Areál bývalej železničnej stanice nie je majetkom mesta Stupava. O jeho budúcnosti bude v súlade s aktuálnym územným plánom preto rozhodovať jej majiteľ – Železnice Slovenskej republiky. V súčasnom územnom pláne je táto plocha určená na šport, rekreáciu a oddych.
Malý park
Druhou voľnou a vhodnou plochou na oddych je malý park. Názvy malý a veľký park sú novotvarom, v minulosti tvoril park jednotný celok. Malý park sa nachádza v bezprostrednej blízkosti bývalého panského kaštieľa, ohraničený približne Hlavnou a Slovenskou ulicou. Na východe ho uzatvára zvláštna pamätihodnosť – zahĺbený úzky priechod zvaný Munkáč. V malom parku sme zdedili po jeho bývalom majiteľovi poklad v podobe kultivovanej, účelovo sadenej a pestovanej vzácnej zelene. Súčasťou tohto dedičstva je okrem kaštieľa aj historický skleník, dom panského záhradníka a umelá vodná plocha v podobe jazierka nepravidelného tvaru. Revitalizácia parku, obnova historických stavieb a ich nové využitie nielen napraví náš doterajší neúctivý prístup k týmto hodnotám, ale dodá mestu dávno zašlý lesk noblesy a harmónie. Štýlová kaviarnička v bývalom dome panského záhradníka, obnovený skleník, verejný gril, malá „zoologická“ záhrada, člnkovanie v rybníku, posedenie a prechádzky v tieni košatých vzácnych drevín. To všetko, spolu s možnosťou dnes tak veľmi potrebného parkovania a dobrého prístupu, môže ponúknuť tento nedostatočne využívaný kút v srdci mesta. Malý park spolu s kaštieľom je národnou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja. Revitalizácia parku a jeho využitie na oddychovú zónu je v zhode s pamiatkovými a územnými regulatívami. Môže byť príkladnou ukážkou spoločného projektu BSK a mesta Stupava.
Barónové
Tento historický názov časti mesta je pamiatkou na šľachtickú rodinu Troyerovcov, ktorá si na prelome 18. a 19. storočia postavila rodinnú kúriu na vtedajšom západnom okraji obce. Kúria stojí podnes a je jednou z mála cenných stavebných historických pamiatok mesta. Ku kúrii patril pomerne veľký pozemok, ktorý sa v zmenšenom rozsahu zachoval do súčasnosti. Výhodou je, že zostal nezastavaný a najmä, že vďaka odkúpeniu od pôvodných majiteľov je od roku 2005 majetkom mesta. Objekt troyerovskej kúrie by po citlivej adaptácii mohol slúžiť ako sídlo mestskej knižnice, prípadne inému kultúrnemu účelu. Celková plocha okolia kúrie je vhodná na centrálnu oddychovú mestskú zónu určenú na mestské reprezentačné podujatia. Kombináciou zelene a dláždenej plochy s využitím pretekajúceho potoka, tu môže vzniknúť reprezentačný a dôstojný priestor na celomestské kultúrne podujatia. Názov Troyerovo námestie by bol korunou tohto úsilia. Výhodou tejto voľnej plochy je v tom, že ako jediná zo spomínaných je vo vlastníctvo mesta Stupava. Využitie tejto plochy, preklasifikovanie v pripravovaných zmenách územného plánu na šport, rekreáciu a oddych je preto priamo v rukách poslancov mesta.
Každá z troch menovaných možných oddychových zón má iné predurčenie, ktoré ovplyvňuje jej poloha, historický vývin a súčasné potreby mesta. Ich počet nie je luxusom, ale nanajvýš potrebnou súčasťou rýchle sa rozvíjajúceho mesta. Veď práve nedostatočná komunikácia, nedostatok kultúrnych aktivít a nemožnosť komunitného prežívania voľných chvíľ je to, čo primárne sťažuje a otupuje život všetkých Stupavčanov. Je najvyšší čas uvedomiť si dôležitosť potreby oddychu a rekreácie v mestskom prostredí. Veľké obchodné reťazce a investori nových mestských štvrtí si budú sami hľadať cestu do nášho mesta. Cestu k možnosti budovania oddychových zón si musíme ustrážiť my. Pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko, stačí si zájsť do blízkej Bratislavy. Partizánska lúka, horáreň v Horskom parku či Medická záhrada sú len malou ukážkou, že sa to dá. Treba k tomu len prezieravosť poslancov mesta, zaviazať investorov, využiť silnejúci potenciál a záujem občianskych združení. Rozptýlenie kultúrnych programov a aktivít do viacerých navzájom odlišných a na to vhodných zón vytvorí dlhodobý sezónny program, ktorý pod názvom kultúrne leto funguje vo všetkých väčších mestách na Slovensku. Pripravované zmeny územného plánu mesta sú zrejme poslednou šancou uchovať spomínané voľné plochy na oddychové účely a naplniť uvedené ciele. Zbúraný historický dom sa postaviť znovu nikdy nepodarí, rovnako ako sa nedá uvoľniť zastavaná plocha.
Milan Greguš 7/2012