TEMPUS FUGIT. PREMENY STUPAVY, časť 1/24
Časy sa menia a my sa meníme s nimi hovorí stará antická múdrosť. Každou sekundou prichádza čosi nové a zároveň aj niečo zaniká. Zastaviť, alebo spomaliť tento proces je odvekou a márnou túžbou človeka. Chránime staré i nové diela, zapĺňame archívy, knižnice, múzeá, galérie, ale i rodinné fotoalbumy a súkromné zbierky. Snažíme sa zachytiť veľké momenty z dejín ľudstva, ale aj tie malé – z pohľadu súčasnosti mnohokrát bezvýznamné.
Prví fotografi a ich diela sa objavujú na území dnešného Slovenska krátko po uvoľnení licencie – začiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia. Produkcia fotografov sa v počiatkoch zameriavala najmä na žiadanú portrétnu fotografiu. Vznikali však aj exteriérové zábery ulíc a celkových pohľadov na kultúrne a prírodné dominanty. Fotografia si našla uplatnenie aj v poštovom styku a súvisela s rozvojom turistického ruchu. Prvé komerčné fotografie sa začali šíriť poštou v roku 1872 a vďaka cestnej, lodnej a železničnej doprave sa šírili do celého sveta. Okamžite si získali veľkú obľubu a priebehu prvých dvoch desaťročí prešlo poštou takmer tri miliardy pohľadníc. Začiatkom dvadsiateho storočia sa stali predmetom zberateľského záujmu. Dnes sú mnohé z nich cenným svedectvom nielen súdobého obrazu sveta, ale aj grafického vkusu a vynaliezavosti ich tvorcov.
V Stupave boli do roku 1948 činné tri fotoateliéri. Historicky prvý vlastnil poštmajster Kázmér Wetschl, po ňom Anton Eduard Hollub a napokon Jozef Kastler s manželkou Jankou. Okrem ateliérových portrétnych fotografií vznikali aj zábery stupavských dominánt, spoločenských a rodinných udalostí. Na pohľadniciach je najpočetnejšie zastúpený kaštieľ Károlyiovcov, Kostol sv. Štefana v Stupave s priľahlým námestím a Hlavná ulica. V Máste to bol najmä pohľad na vtedajšiu Hlavnú ulicu, obecný dom a Kostol sv. Sebastiána.
Myšlienka usporiadať výstavu porovnávacích fotografií nášho mesta vznikla už pred niekoľkými rokmi. Inšpiráciou pre jej uskutočnenie bol bohatý archív historických fotografií a pohľadníc Zbierka zdigitalizovaných pohľadníc a fotografií Stupavy presahuje počet 6000 kusov. Výber tých najzaujímavejších, ktoré budú reprezentovať čo najširšiu škálu zobrazovaných momentov, bol preto pochopiteľne obtiažny. Realizácia výstavy bola náročná nielen po finančnej stránke, ale najmä v jej technickom zabezpečení. Podarilo sa ju uskutočniť vďaka nadšeniu a obetavej práci členov občianskeho združenia Pour Art, členov Fotoklubu Pour Art a členov Fotoklubu OZ Falko zo Záhorskej Bystrice.
V systematickom časozbernom fotografovaní budeme pokračovať aj v budúcnosti. Priama vizuálna konfrontácia starých a nových záberov je divácky atraktívna, jednoduchým spôsobom buduje mosty medzi minulosťou a prítomnosťou. Fotografia však nemôže zakonzervovať všetko. Svedkom času, ktorý medzi jednotlivými zábermi uplynul sme my, naša pamäť a naše spomienky. Nostalgia za tichým a pokojným provinčným mestečkom ostro kontrastuje s dynamikou prítomných dní.
Veríme, že na podobných výstavách sa stretneme aj v budúcnosti a najmä, že nájdeme aj svojich pokračovateľov. Veď aj dnešné zdanlivo nezaujímavé fotografie raz zostarnú a stanú sa svedkom našej minulosti a svedectvom našej kultúrnosti.
Ďakujeme neznámym autorom historických fotografií a ich dnešným majiteľom za poskytnutie. Rovnaká vďaka patrí aj ostatným priateľom a známym, ktorí nám ponúkli svoje autorské fotografie.
Realizácia výstavy: občianske združenie Pour Art, 2010
Miesto: stupavská synagóga, 2010
Autori sprievodných textov: Milan Greguš, Vladimíra Mindošová
Grafické spracovanie výstavy: Martin Muráni
Technická realizácia výstavy: Martin Muráni, Ivan Klas
