TEMPUS FUGIT. PREMENY STUPAVY, časť 21/24
Fotograf pred takmer sto rokmi zachytil severný vstup do obce Mást, cesta v tomto úseku stúpa do malého návršia. Záberu dominuje mástsky Kostol sv. Sebastiána, ktorý z východnej strany obklopuje cintorín. Fotograf pre efekt vtáčej perspektívy a lepšieho výhľadu na obec využil pravdepodobne strechu alebo stavebné lešenie na stupavskom hostinci U Maroša.
Hostinec v tom čase stál na chotárnej hranici medzi samostatnými obcami Mást a Stupava. Datovanie vzniku fotografie sa dá určiť medzi rokmi 1930 – 1935. Na snímke je vidno pomník Mášťanom padlých v prvej svetovej vojne z roku 1926 a elektrické vedenie. Stupava a Mást bola elektrifikovaná v roku 1930. Za povšimnutie stojí aj Belošičových kríž z roku 1873 (vpravo od cesty) či reklama firmy Baťa na štíte domu za ním. V druhom dome za Belošičových krížom mal kováčsku dielňu pán Jozef Pešl. Podkúval kone najmä domácim roľníkom. Prípadní zákazníci z okolia mohli jeho dielňu ľahko nájsť podľa poznávacieho znamenia – sádrovej konskej hlavy umiestnenej nad vstupnou bránou. Na prvý pohľad však najviac upúta pozornosť prázdna a úzka hlavná cesta, po ktorej si v kľude vykračujú ľudia.
V popredí vľavo vidno roh prízemnej budovy a oplotenie Autoservisu Ing. Františka Vávru, vlastníka kameňolomu v Marianke. Rozvoz kameňa z marianského kameňolomu zabezpečovali nákladné autá značky MAN. Súčasťou autoservisu bola aj benzínová pumpa. Na obe prevádzky upozorňuje reklama Mobiloil na telegrafnom stĺpe a samostatne stojaca reklamná tabuľa Auto Škoda. Na mieste autoservisu bola v roku 1939 vybudovaná konzerváreň Rudolfa Apoštola, neskôr Slovlik a Hamé. V súčasnosti je pozemok bývalej konzervárne vlastníctvom spoločnosti Lidl.
Kostol je postavený na zdanlivo malej vyvýšenine, ktorá však aj dnes poskytuje prekvapujúco dobrý výhľad. Starší bádatelia na tomto mieste lokalizovali vysunutú pevnôstku stupavskej rímskej stanice. Ich názor však neskoršie výskumy nepotvrdili. Cesta od Stupavy opisovala esovitú zákrutu s malým prevýšením. Vpravo dole na zábere vidno kopu kamenia, dnes je v týchto miestach vyústenie Záhumenskej ulice.
Milan Greguš
